Žihľavka – Spoznajte ju do najmenších detailov

Žihľavka, koprivka alebo odborným názvom urtikária je najčastejšie ochorenie, s ktorým pacienti navštevujú ambulanciu kožného lekára. Môže byť akútna i chronická. Pozná ju pravdepodobne každý z nás. Červené fľaky a drobné či väčšie vyrážky, ktoré o sebe nechávajú vedieť neodbytným svrbením. Zbaviť sa žihľavky je náročné a liečba trvá i niekoľko mesiacov. Prezradíme vám všetko, čo potrebujete o žihľavke vedieť.

Čo je to žihľavka?

Žihľavka predstavuje reakciu organizmu alebo chybu fungovania imunitného systému. Žihľavka u detí a mladistvých má najčastejšie pôvod v alergických reakciách, ktoré vznikajú v organizme a prejavia sa vznikom červených miest a svrbivých vyrážok na pokožke. Táto reakcia predstavuje akútnu žihľavku a zvyčajne odznie hneď po vyradení alergénu. Zvyčajne táto doba predstavuje niekoľko hodín či dní.

Miesta, ktoré sú postihnuté žihľavkou je vhodné neškrabať.

Ak miesto, na ktorom sa žihľavka objavila vytrvalo dráždite škrabaním, môžete pokožku poškodiť. Do otvorenej rany sa dostávajú nečistoty a od toho je už len malý krok k vytvoreniu infekcie, s ktorou budete bojovať dlhšie ako so žihľavkou. Skvelým krokom je používať upokojujúce krémy a gély ako napríklad Fenistil gél, ktoré dokážu miesto znecitlivieť a zabrániť tak neodbytnému pocitu svrbenia.

Akútne formy žihľavky vznikajú po alergických reakciách vyvolaných:

Problematickou formou je chronická forma žihľavky. Tá vzniká často ako autoimunitná reakcia organizmu.

Chronická žihľavka je spôsobená nadmernou aktivitou imunitného systému a postihuje približne 1 až 4 % Slovákov.

Vzniká bez zjavného dôvodu ako červené plochy s drobným výsevom. Vyrážky nemokvajú, ale nadmerne svrbia. Pacienti s chronickou formou žihľavky musia podstupovať liečbu nielen pod vedením dermatológa, ale i alergiológa a imunológa.

Ako vzniká alergická reakcia?

Vznik alergickej reakcie majú na svedomí žírne bunky, ktoré sa nachádzajú na všetkých miestach styku organizmu s vonkajším prostredím. Objavíme ich nielen na koži, ale i na slizniciach. Ich hlavná funkcia spočíva v ochrane vnútorného prostredia organizmu pred toxínmi prenikajúcimi z vonkajšieho prostredia.

Žírne bunky predstavujú prvú líniu obrany nášho organizmu. V prípade aktivovania a následnej nadmernej aktivity sa začne zo žírnych buniek uvoľňovať mediátor. Mediátor predstavuje v organizme tisíce rôznych chemických látok, z ktorých najznámejšia je histamín.

Mediátor sa dokáže uvoľniť v organizme extrémne rýchlo. Doba, počas ktorej sa uvoľní a začína pôsobiť predstavuje približne 5 minút. V porovnaní s inými reakciami imunitného systému, ktorý predstavuje napríklad tvorba protilátok trvajúca niekoľko týždňov alebo mesiacov, je táto reakcia extrémne rýchla.

Mediátor, ktorý je uvoľnený z každej žírnej bunky začína pôsobiť na krvné cievy v zasiahnutom mieste. Cievy sa rozširujú, mediátor zvyšuje priepustnosť steny cievy a dochádza k úniku tekutiny mimo cievu.

Miesto, v ktorom mediátor pôsobí, opuchne, objaví sa začervenanie a postupom času môže vzniknúť i zápal.

V prípade chronickej žihľavky nevzniká tento jav ako reakcia na toxíny či alergény pochádzajúce z vonkajšieho prostredia. Je reakciou imunitného systému, ktorý v podstate útočí na svoje vlastné bunky. Chronická žihľavka má typické znaky autoimunitného ochorenia.

Aké zdravotné problémy prináša chronická žihľavka?

Chronická žihľavka predstavuje problém, ktorý trvá dlho a stojí za znižovaním kvality života pacientov. Pri chronickej žihľavka sa objavujú nielen fyzické, ale často i psychické problémy.

Fyzické problémy spojené s chronickou žihľavkou

Psychické problémy spojené s chronickou žihľavkou

Ako sa žihľavka diagnostikuje?

Diagnostika žihľavky začína v ordinácii lekára. Veľmi často sa pátra po rodinnej anamnéze, ktorá prezradí, či sa už v rodine toto ochorenie vyskytlo. V prípade akútnej žihľavky sa v prvom rade pátra po alergéne, ktorý spôsobil objavenie žihľavky.

Príznaky akútnej žihľavky odznejú v priebehu niekoľkých hodín.

V prípade chronickej žihľavky je pátranie oveľa zložitejšie. V prvom rade sa začína pri vylúčení alergickej reakcie. Nenachádza sa pacient dlhodobo pod vplyvom alergénu? Ak sa podarí prítomnosť alergénu určiť, pacient musí byť okamžite vyradený spod jeho vplyvu. 

Ak však alergén odhalený nie je, hovoríme o chronickej žihľavke v spojitosti s autoimunitným ochorením, ktoré musí riešiť imunológ.

Priebeh diagnostiky žihľavky

Čo pomáha na žihľavku?

Je smutným faktom, že žihľavka je v mnohých prípadoch podceňovaná a jej liečba zanedbávaná. Medzi najpoužívanejšie liečivá patria antihistaminiká, ktoré zaberajú predovšetkým na akútnu formu žihľavky. Hlavnou funkciou antihistaminík je potláčanie účinkov histamínu. Dnes patria medzi používané lieky i cyklosporín či azatioprim.

V prípade, že žihľavka nezmizne a dochádza k jej ďalšiemu šíreniu po pokožke, je potrebné začať s ďalším stupňom liečby. Veľký úspech slávi momentálne biologická liečba, ktorá je odporúčaná pacientom s chronickou formou žihľavky. Kritéria predstavujú trvanie žihľavky dlhšie ako 6 týždňov a nezistený mechanizmus vzniku (nebol odhalený žiadne alergén, ktorý by podporoval vznik žihľavky).

Biologická liečba – čo by ste o nej mali vedieť?

Princíp biologickej liečby sa zakladá na látkach, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ľudskom organizme. Ich hlavnou funkciou je blokovať prirodzenú aktivitu žírnych buniek a potláčať ju.

Pacienti, na ktorých bola biologická liečba prevedená zaznamenali zmenšenie opuchov i zmenšenie výskytu žihľavky.

Vo väčšine prípadov je biologická liečba prevádzaná u pacientov, ktorý už vyčerpali všetky ostatné možnosti na liečbu a v ich prípade nedošlo k ďalšiemu zlepšeniu zdravotného stavu.

Nepopierateľnou výhodou biologickej liečby je, že nepracuje so žiadnymi látkami, ktoré by mohli podnecovať vznik alergickej reakcie. Biologická liečba sa práve naopak snaží pracovať s látkami, ktoré organizmus za bežných podmienok produkuje a sú mu vlastné. Tieto chemické látky pracujú s imunitným systémom, podnecujú ho a zároveň zastavujú reakcie, ktoré vedú ku vzniku žihľavky. Dochádza k redukcii opuchu, svrbenia a zníženiu počtu vyrážok.

Problémom biologickej liečby je jej vysoká nákladnosť.

Cyklus, počas ktorého sa pacient lieči, trvá približne 6 mesiacov. Počas tohto obdobia dochádza k podávaniu zvýšených dávok kortikosteroidov a antihistaminík. Dávky sú zvýšené približne štvornásobne. Nejedná sa však len o podávanie liekov v určitom množstve. Žihľavka patrí medzi mimoriadne premenlivé ochorenia. Pri jej liečbe je dôležité reagovať práve na jej premenlivosť a vyrovnať sa s ňou.

Kedy zmizne žihľavka?

Po vyvolaní nepríjemného svrbenia máme tendenciu pýtať sa, kedy žihľavka konečne odznie. V prípade akútnej formy žihľavky je málo pravdepodobné, že by vytrvala dlhšie ako 24 maximálne 48 hodín. Žihľavka sa začína strácať pri odznení vplyvu alergénu na imunitný systém. Približne 12 % akútnej formy žihľavky však prechádza do chronického štádia a nestratí sa za skôr ako dva mesiace. V tomto prípade je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Diagnostika akútnej formy žihľavky je jednoduchá. Výsev v mnohých prípadoch sprevádza i opuch. Príznaky akútnej formy žihľavky:

Žihľavka a stres – môže stáť za jej vznikom?

Stres je pôvodcom mnohých problémov v našom organizme. Stojí za vznikom akútnych i chronických ochorení a výnimkou nie je ani žihľavka. Ak sa organizmus nachádza v strese, telo reaguje rôznymi reakciami a jednou z nich je i nadmerná reakcia imunitného systému na všetky vplyvy.

Stres preto môže stáť za vznikom žihľavky. Vo väčšine prípadov sa žihľavka vytratí, keď vplyv stresu na organizmus človeka odznie. Problémom je, keď akútna forma žihľavky spôsobenej stresovými situáciami prechádza do formy chronickej.

Žihľavka by v žiadnom prípade nemala byť podceňovaná. Je potrebné riešiť nielen jej symptómy, ale pátrať v organizme po príčine jej vzniku.