Obsah článku
Zvýšená teplota je dôkazom toho, že sa s naším organizmom niečo deje. Ležíte v posteli, bolí vás každá kostička i sval v tele, zmietate sa v horúčkach a teplota vám stúpa vyššie a vyššie. To sú jasné príznaky ochorenia a vaše telo s ním bojuje, ako sa len dá. V takýchto situáciách vnímame horúčku ako niečo negatívne. Nie je to však tak!
Do určitej výšky dokonca zvýšenú teplotu netreba vôbec znižovať. K tomu je potrebné pristúpiť až v momente, kedy sa pre náš organizmus stáva škodlivou. Kedy to je?
Čítajte ďalej a dozviete sa všetko potrebné. Povieme vám, prečo býva teplota zvýšená, aké sú jej ideálne hodnoty a kedy treba začať s jej znižovaním. Poradíme vám, ako si s horúčkou poradiť u detí, aké lieky sú na teplotu vhodné a ako sa o pacienta s horúčkou postarať, aby sa cítil čo najlepšie.
Aký je rozdiel medzi teplotou a horúčkou?
Jej udržiavanie je nevyhnutné na zabezpečenie stabilných vitálnych funkcií všetkých vnútorných orgánov vrátane mozgu. Telesná teplota nie je u každého rovnaká. Aj u zdravého človeka sa môže v priebehu dňa meniť a kolísať až o 0,7 ˚C, a to v závislosti od veku, ale aj iných faktorov.
Napríklad počas menštruačného cyklu u žien môže byť tento rozdiel aj väčší.
Z pohľadu určenia, kedy je naša telesná teplota zvýšená, je potrebné vedieť, aká je jej hodnota, keď sme zdraví.
- Hodnota „normálnej teploty“ je obyčajne okolo 36 – 37 ˚C.
- O zvýšenú teplotu (subferbrilitu) ide vtedy, ak sa teplota pohybuje v hodnotách od 37 do 38 ˚C.
- Teplota zvýšená nad 38 ˚C sa nazýva horúčka (pyrexia) a o hyperpyrexii hovoríme, ak teplota vystúpi nad 41 ˚C.
- Telesná teplota presahujúca 40 ˚C už môže poškodiť mozog aj krvný obeh a za život ohrozujúcu sa považuje horúčka nad 43 ˚C. V týchto prípadoch je už bezpodmienečne nutný lekársky zásah.
Prečo mávame zvýšenú teplotu?
V úvode sme už naznačili, že zvýšená teplota, respektíve horúčka, je prirodzenou obrannou reakciou nášho organizmu.
Treba podotknúť, že ide o naozaj účinný obranný mechanizmus, ktorý nášmu telu pomáha stimulovať imunitné reakcie zabraňujúce množeniu baktérií a vírusov.
Takže najčastejšou príčinou vzniku horúčky je vírusové alebo bakteriálne ochorenie, ktoré z času na čas postihne každého z nás.
Horúčka teda nie je choroba, je len sprievodným príznakom možného ochorenia.
Nielen chrípka či angína, ale aj iné ochorenia môžu zapríčiniť zvýšenie telesnej teploty.
Môže ju však vyvolať napríklad aj bežné očkovanie, zvýšená fyzická aktivita v teplom prostredí alebo ju môže vyvolať aj trávenie potravy.
Príznaky zvýšenej teploty
- unavené lesklé oči
- červená tvár
- malátnosť
- nechuť do jedla
- sucho v ústach
- podráždenosť a nepokoj (u detí plačlivosť)
- zvýšená frekvencia dýchania
- zvýšená akcia srdca
- triaška, zimnica, studené končatiny
Spôsoby a miesta merania teploty
Nameraná hodnota telesnej teploty je vždy závislá od miesta jej merania. Teplotu možno merať:
- rektálne (vložením teplomera do konečníka)
- axilárne (vložením teplomera pod pazuchu)
- orálne (vložením teplomera do ústnej dutiny, a to buď pri líce, alebo pod jazyk)
Najspoľahlivejšie meranie, pri ktorom získate najpresnejší údaj o vnútornej telesnej teplote je meranie teploty v konečníku.
Normálna teplota je do 37,5 ˚C. Potrebné je odpočítať 0,5 ˚C, vtedy nám orientačne vyjde hodnota, ktorú by sme namerali v podpazuší.
Teplota v konečníku býva vyššia o 0,2 – 1,9 ˚C ako teplota v podpazuší, a to v závislosti napríklad od veku alebo typu použitého teplomera. Rektálne sa teplota meria len malým deťom.
Dospelí preferujú meranie teploty axilárne, teda pod pazuchou.
Tento spôsob je odporúčaný aj lekármi, pretože podľa neho sú stanovené aj zásady znižovania horúčky a dávkovania liekov. Normálna teplota nameraná v podpazuší je do 37 ˚C.
Orálne meranie teploty býva nepresné, pretože môže byť ovplyvnené napríklad frekvenciou dýchania alebo potravou, preto ho treba brať len orientačne.
Druhy teplomerov
V súčasnosti je na našom trhu dostupné pomerne veľké množstvo teplomerov, ktorých kaliber presnosti je stanovený pri ideálnych podmienkach merania teploty.
Pri kúpe teplomera je potrebné vziať do úvahy jeho technické normy.
Prípadné rozdiely v nameraných hodnotách môžu závisieť od miesta a času merania teploty alebo môžu byť spôsobené fyziologickými príčinami a nie nesprávnou funkciou teplomera.
Vybrať si môžete digitálny teplomer, klasický ľahko striasateľný sklenený teplomer alebo nálepkový teplomer pre deti. Odporúčame nákup v sieťach lekární Dr.Max alebo na internete www.drmax.sk.
Ktoré lieky sú vhodné na znižovanie horúčky?
V prípade, že teplota vystúpi nad 38,5 ˚C odporúča sa podať antipyretiká, teda lieky na zníženie telesnej teploty.
V zásade máme na výber z troch druhov takýchto liekov.
V žiadnom prípade sa tieto lieky nesmú užívať súčasne. Lieky vždy dávkujte podľa návodu na použitie, nepresahujte dennú odporúčanú dávku, u detí berte do úvahy váhu a vek dieťaťa. Vždy sa radšej poraďte s lekárom.
Ibuprofen (Brufen, Ibalgin, Nurofen)
- účinne znižuje teplotu a zároveň tlmí bolesť
- má síce pomalší nástup účinku ako paracetamol, ale účinok má dlhšie trvajúci efekt
- jeho protizápalový účinok je silnejší ako pri paracetamole
- metabolizmus prebieha v obličkách
- podmienkou užitia lieku je prísun dostatočného množstva tekutín. Pri nízkom príjme tekutín sa liek z organizmu nevyplavuje, hromadí sa v ňom, čo môže spôsobiť poškodenie
- pri horúčkových stavoch u detí po očkovaní je vhodnejší ako paracetamol
- nepodáva sa deťom do 3 mesiacov, deťom do 6 mesiacov len výnimočne
- použitie vždy konzultujte s lekárom
Paracetamol (Paralen, Panadol)
- má rýchlejší nástup účinku, ale trvá kratšie
- je šetrnejší k žalúdku
- metabolizmus prebieha v pečeni
- býva kombinovaný s účinnou látkou fenylefrínom, ktorý uvoľňuje nos a prínosové dutiny. Fenylefrín však nesmú užívať deti, a keďže má viacero nežiaducich účinkov, na pozore by sa mali mať aj ľudia liečiaci sa na vysoký krvný tlak, ischemickú chorobu srdca alebo zvýšenú činnosť štítnej žľazy.
Kyselina acetylsalicylová (Aspirin, Acylpyrin, Anopyrin)
- lieky s jej obsahom sa nesmú podávať deťom minimálne do 12 rokov. Niektorí odborníci túto hranicu posúvajú dokonca až na 18 rokov. Bola totiž zistená súvislosť medzi užívaním týchto liekov a ochorením s názvom Reyov syndróm. Je to ochorenie, ktoré spôsobuje zlyhanie pečene a následné poškodenie mozgu. Preto odporúčame, aby antipyretiká s obsahom kyseliny acetylsalicylovej boli podávané výhradne dospelým jedincom.
Ako teplotu čo najrýchlejšie znížiť u detí?
U detí sme na akékoľvek ochorenie veľmi citliví. Zvlášť pri vysokých horúčkach sa obávame toho najhoršieho. Netreba však panikáriť, treba konať, a to uvážene a s rozvahou.
Zábaly pomôžu – ako na to?
V prípade, že horúčka neklesá ani po užití odporúčanej dávky lieku proti horúčke, odporúča sa prejsť k fyzikálnemu chladeniu organizmu. Telo môžeme buď potierať navlhčenou špongiou, osprchovať ho, alebo urobiť vlažný zábal.
Ako postupovať pri zábale
- froté uterák namočte do vlažnej (nie do studenej) vody
- vyžmýkajte ho
- zabaľte doň hrudník až po dolný okraj rebier (nikdy nie brucho, ruky a nohy)
- priložte naň suchý uterák a nechajte pôsobiť 10 minút
- zábal v týchto časových intervaloch vymieňajte, až do zníženia teploty
Ako postupovať pri ochladzovaní tela špongiou
- dieťa posaďte do vane, do ktorej ste predtým napustili vlažnú vodu (hladina vody nech dosiahne úroveň približne 5 cm)
- telo dieťaťa potierajte navlhčenou špongiou
- robte tak po dobu v trvaní asi 20 minúť
Sprchovanie celého tela vlažnou vodou sa odporúča u väčších detí a u dospelých.
Fyzikálne ochladzovanie tela sa však neodporúča v prípade, že je horúčka sprevádzaná triaškou, zimnicou alebo studenými končatinami.
Ako sa postarať o pacienta s horúčkou?
- Pacienta uložte do postele s posteľnou bielizňou z bavlneného materiálu. V prípade, že sa veľmi potí dajte pod posteľnú plachtu igelit.
- Oblečte mu len ľahké vzdušné oblečenie voľného strihu, v prípade prepotenia ho podľa potreby vymieňajte. Prikryte ho len tenkou vzdušnou prikrývkou.
- Miestnosť dôkladne vetrajte a urobte v nej príjemný chládok. V zime ju v žiadnom prípade neprekurujte.
- Zabezpečte pacientovi dostatočný príjem tekutín (odporúčajú sa bylinné čaje, riedené ovocné a zeleninové šťavy, čistá voda alebo neperlivé minerálne vody) a stravu v podobe ľahko stráviteľných jedál. Nepodávajte mu ťažké mastné jedlá, horúčka totiž spomaľuje trávenie.
- Teplotu zvýšenú do 38,5 ˚C neznižujte liekmi proti horúčke. S ich podávaním začnite až vtedy, keď teplota vystúpi nad 38,5 ˚C.
- Jednotlivé antipyretiká nikdy neužívajte súčasne, medzi dávkami dodržte časový odstup 6 – 8 hodín.
- Vhodné je pacienta ochladzovať vlažnými obkladmi, zábalmi, navlhčenou špongiou alebo vlažnou sprchou.
- Podať mu môžete aj vitamíny v podobe šumivých tabliet alebo iných doplnkov výživy.
- Zabezpečte mu pokoj a odpočinok na lôžku a dodržiavanie pokojového režimu ešte minimálne 24 hodín od odznenia horúčky.
V prípade vysoko alebo dlhodobo zvýšenej teploty, rozhodne odporúčame navštíviť lekára!
